Estónsko sa často spomína v debatách o výhodných daňových režimoch. Svojou inovatívnou politikou nulového zdanenia reinvestovaného zisku a špičkovým digitálnym podnikateľským prostredím táto malá pobaltská krajina prilákala podnikateľov z celého sveta, aby si tu založili firmu. Estónsko bolo dokonca niekoľko rokov po sebe označené organizáciou Tax Foundation za krajinu s najkonkurencieschopnejším daňovým systémom. Znamená to však, že Estónsko je „daňový raj“?
Definícia daňových rajov a porovnanie s Estónskom
Pojem daňový raj v mnohých vyvoláva predstavy tropických ostrovov ako Kajmanie ostrovy či Panama, kde si bohatí jednotlivci ukrývajú peniaze na tajných offshore účtoch. V tomto článku si definujeme, čo je to daňový raj (a čo znamená offshore jurisdikcia), porovnáme Estónsko s klasickými daňovými rajmi z hľadiska transparentnosti, regulácií a daní a načrtneme hlavné výhody Estónska.
Cieľom je objektívne posúdiť, či Estónsko zodpovedá označeniu daňový raj, alebo či ide skôr o konkurencieschopné a transparentné daňové prostredie.
Čo je to daňový raj?
Jednoducho povedané, daňový raj je krajina (alebo jurisdikcia), ktorá ponúka zahraničným jednotlivcom a firmám extrémne nízke alebo žiadne daňové zaťaženie, typicky v kombinácii so zákonmi, ktoré chránia finančné informácie pred inými úradmi. Dôležité je, že daňové raje tiež zvyčajne ponúkajú vysokú mieru utajenia alebo nedostatok transparentnosti. Inými slovami, majú nielen nízke dane, ale aj neprehľadné predpisy, ktoré môžu uľahčovať skrývanie majetku alebo príjmov pred daňovými úradmi. Toto utajenie môže zahŕňať anonymné bankové účty, dôverné obchodné registre alebo benevolentné pravidlá v oblasti zverejňovania informácií.
Pojem offshore jurisdikcia sa často používa v rovnakom kontexte ako daňový raj. V podstate výrazy „offshore jurisdikcia“, „offshore finančné centrum“ a „daňový raj“ sú neraz zameniteľné.
Kde sú najznámejšie offshore centrá na svete?
Klasickými príkladmi daňových rajov sú štáty ako Kajmanie ostrovy, Bermudy, Britské Panenské ostrovy či Panama. Tieto miesta sú dlhodobo známe nulovými alebo veľmi nízkymi daňami (najmä pre zahraničných rezidentov alebo offshore spoločnosti) a politikou, ktorá priťahuje medzinárodný kapitál prísľubom súkromia. Mnoho z týchto rajov napríklad nevymáha žiadne dane z rôznych foriem príjmu. Kajmanie ostrovy nevyberajú **žiadnu daň z príjmov právnických osôb, kapitálových výnosov ani žiadnu daň zo mzdy**. V niektorých prípadoch môže byť na jednu adresu zaregistrovaných aj tisíce tzv. schránkových firiem. Neslávne známa správa USA z roku 2008 napríklad odhalila jednu budovu na Kajmanoch, na ktorej adrese bolo registrovaných 18 857 spoločností. To ilustruje, aké nepriehľadné a odtrhnuté od skutočnej ekonomickej aktivity môžu tieto štruktúry byť.
Treba zdôrazniť, že samotné využívanie daňového raja nemusí byť per se nelegálne – jednotlivci a firmy môžu legálne smerovať zisky cez tieto jurisdikcie s cieľom znižovať si daňové zaťaženie. Avšak možnosť zneužitia je vysoká. Daňové raje sa často spájajú s agresívnymi daňovými optimalizačnými schémami alebo dokonca s únikmi a praním špinavých peňazí, a to práve pre kombináciu nízkych daní a utajenia. To viedlo k narastajúcemu medzinárodnému tlaku (zo strany OECD, EÚ a iných) na obmedzenie najškodlivejších praktík daňových rajov.
Estónsko v porovnaní s klasickými offshore destináciami
Na prvý pohľad má Estónsko jednu atraktívnu vlastnosť spoločnú so známymi daňovými rajmi: mimoriadne nízke zdanenie firemných ziskov (konkrétne 0% sadzba dane z nerozdeleného zisku). To viedlo niektorých k prezývke Estónska ako „raj startupov“ a k úvahám, či nejde o nový druh európskeho daňového raja.
Keď však porovnáme Estónsko s klasickými rajmi ako Kajmany, Bermudy alebo Panama v kľúčových oblastiach – transparentnosť, firemné predpisy a daňový režim – nachádzame značné rozdiely.
Transparentnosť
Tradičné daňové raje sú známe prísnym utajením. Panama mala napríklad historicky prísne bankové tajomstvo, takže panamské banky nemohli ľahko zdieľať informácie o držiteľoch účtov – klienti tak mohli zostať anonymní. Rovnako mnoho offshore jurisdikcií dovoľuje, aby skutoční majitelia spoločností (tzv. beneficial owners, teda koneční užívatelia výhod) zostali skrytí za nominálnymi riaditeľmi alebo pomocou trustov či akcií na doručiteľa. V extrémnych prípadoch môže mať jedna kancelárska budova v raji registrovaných desaťtisíce firiem na rovnakú adresu. Neslávne známa správa z roku 2008 v USA poukázala na budovu na Kajmanoch, na ktorej adrese sídlilo 18 857 firiem. To ukazuje, aké nepriehľadné a odtrhnuté od reálnej ekonomickej činnosti tieto usporiadania môžu byť.
Naopak, estónsky systém je veľmi transparentný. Estónsko má verejný obchodný register, v ktorom sú údaje o majiteľoch a štatutároch spoločností verejne prístupné. Krajina sa takisto aktívne zapája do medzinárodnej výmeny informácií – Estónsko si vymieňa daňové dáta s viac než 100 krajinami v rámci dohôd OECD. Miera finančného utajenia v Estónsku je minimálna – podľa jedného ukazovateľa predstavuje Estónsko len 0,14% globálnej finančnej netransparentnosti (veľmi nízky podiel). Stručne povedané, ukryť peniaze v Estónsku sa nedá tak, ako by to šlo v tradičnom tajnostkárskom raji. Finančné toky estónskej firmy sú pre regulátorov „na očiach“ – presný opak bankového tajomstva a netransparentnosti, ktoré sú typické pre daňové raje.
Firemné pravidlá
Klasické offshore raje mávajú veľmi uvoľnené podmienky pre nerezidentné firmy. Voľakedy nebolo potrebné mať žiadnu miestnu ekonomickú prítomnosť – nepotrebovali ste miestnych zamestnancov ani kanceláriu; stačil miestny registračný agent a P.O. box. Požiadavky na finančné vykazovanie a účtovníctvo sú pre offshore subjekty minimálne alebo žiadne, pokiaľ firma lokálne nepodniká. To vedie k tomu, čo EÚ nazýva „fiktívne sídla“ – spoločnosti registrované v danej krajine bez akejkoľvek skutočnej činnosti či prítomnosti, čisto na daňové účely. Napríklad International Business Company v niektorých karibských krajinách nemusí podávať vôbec žiadne ročné účtovné výkazy a nemá žiadnu povinnosť auditu, ak lokálne nepodniká.
Estónsko na druhej strane, hoci je podnikaniu nadmieru prajné, stále dodržiava štandardné pravidlá správy a výkazníctva firiem, aké by ste očakávali v krajine EÚ. Firmy registrované v Estónsku (vrátane tých vlastnených e-rezidentmi) musia viesť riadne účtovníctvo a každoročne predkladať výkazy estónskym úradom. Ako členský štát EÚ Estónsko dodržiava bežné štandardy transparentnosti a regulácie. Na rozdiel od typického raja požaduje Estónsko od firiem transparentnosť a riadne účtovné záznamy – nemôžete si jednoducho založiť firmu len na papieri a potom ignorovať plnenie predpisov. Výsledkom je, že krajina má v medzinárodných rebríčkoch vynikajúcu povesť: vníma sa ako vysoko disciplinované, nízkokorupčné podnikateľské prostredie, nie ako Divoký západ pre pochybné schránkové firmy. Podnikateľ, ktorý si v Estónsku zakladá spoločnosť, zistí, že proces je rýchly a pomerne nízkonákladový, ale napriek tomu musí dodržiavať pravidlá (napríklad podať výročné finančné výkazy, zaplatiť dane pri ich splatnosti atď.), tak ako v každej dobre regulovanej ekonomike.
Daňový režim
Najväčší rozdiel je v spôsobe zdanenia príjmov. Tradičné daňové raje zvykli ponúkať nulové alebo takmer nulové dane na určité druhy príjmov, hlavne pre cudzincov. Napríklad Kajmanie ostrovy nemajú **žiadnu korporátnu daň** z firemných ziskov – kajmanská firma môže mať neobmedzený zisk a nezaplatí z neho v danej krajine žiadnu daň. Podobne panamský teritoriálny daňový systém znamená, že ak spoločnosť zarobí všetky príjmy v zahraničí, Panama ich vôbec nezdaní – taká offshore firma efektívne platí 0% daň z príjmov zo zahraničia. Bermudy tiež nemajú korporátnu daň. Tieto krajiny financujú svoj štát inak (napríklad poplatkami alebo zdanením iba lokálnych aktivít), ale v podstate zahraničným investorom a firmám sľubujú, že zo svojich ziskov nebudú platiť žiadne dane.
Estónsky daňový systém je výrazne odlišný. Estónsko neponúka všeobecné nulové dane pre každého – namiesto toho daňové povinnosti odkladá, aby podnietilo rast. V Estónsku sa firemné zisky nezdaňujú, kým nie sú rozdelené (vyplatené ako dividendy alebo niektoré iné platby). Inými slovami, estónska firma, ktorá reinvestuje svoje zisky, zaplatí v danom čase **0%** daň. Ak ale raz vyplatí dividendy akcionárom, bude musieť odviesť okolo **20–22%**. To je plnohodnotná sadzba dane v medzinárodnom porovnaní (porovnateľná alebo dokonca vyššia než sadzby v mnohých krajinách). Na druhej strane, spoločnosť v ozajstnom daňovom raji, ako sú Kajmany či BVI, môže vyplatiť zisk zahraničnému majiteľovi a stále nezaplatí nič. Estónsky prístup sa skôr podobá odloženiu dane: môžete odložiť zdanenie tým, že ponecháte zisk vo firme na ďalší rozvoj. Je to veľmi priaznivé pre podnikanie, no nie je to spôsob, ako navždy uchrániť zisky pred zdanením.
Pre ilustráciu: ak technologický startup v Estónsku zarobí 1 000 000 € zisku a investuje ho späť do rozvoja produktu, **nezaplatí žiadnu daň** z tohto 1 000 000 € v tom čase. To je obrovská výhoda pre rast. Na druhej strane, ak poradenská firma v Estónsku zarobí 100 000 € a majiteľ si ich chce vyplatiť ako dividendy, približne 20 000 € odvedie na estónskej dani. V klasickom offshore raji by takýto majiteľ z tejto dividendy miestne nezaplatil nič (hoci vo svojej domovskej krajine by pravdepodobne daň odviesť musel). Z toho vyplýva, že estónska daň z rozdelených ziskov môže byť v skutočnosti vyššia, než je prísľub nulových daní v tradičnom raji – Estónsko teda nie je miesto, kde môžete natrvalo ukryť zisky bez zdanenia. Hlavný „trik“ estónskeho systému spočíva v tom, že si sami určíte, kedy daň zaplatíte, t.j. ako si načasujete vyplácanie ziskov. Ak zisky nikdy nevyplatíte (alebo to dlho odkladáte), z firemného zisku daň nezaplatíte. To je skvelé pre legitímny rast biznisu, ale nie je to užitočné pre niekoho, kto chce iba skryť zisky pred zdanením.
Medzinárodný dohľad
Posledným bodom porovnania je, ako medzinárodná komunita vníma tieto jurisdikcie. Mnoho klasických rajov figurovalo na rôznych čiernych a sivých listinách pre neochotu spolupracovať v daňovej oblasti. EÚ napríklad zostavuje zoznam „nespolupracujúcich daňových jurisdikcií“ (teda krajín, ktoré majú škodlivé daňové praktiky alebo im chýba transparentnosť). Panama, Kajmany, Bermudy a iné sa už v minulosti na týchto zoznamoch ocitli alebo dostali výstrahy od EÚ či OECD.
Estónsko ako členská krajina EÚ a OECD stojí na opačnej strane – pomáha pravidlá tvoriť, namiesto toho, aby za ne bolo karhané. Estónsko dodržiava iniciatívu OECD proti erózii daňového základu a presúvaniu ziskov (projekt BEPS) a automaticky zdieľa daňové informácie, aby zabránilo únikom. V rámci EÚ je zástancom spravodlivého a transparentného zdaňovania. Táto zhoda s globálnymi štandardmi ho jasne odlišuje od jurisdikcií, ktoré sú neslávne známe utajovaním alebo umožňovaním daňových únikov. Nikto neoznačuje Estónsko za pokútny daňový raj; naopak, často sa chváli jeho inovatívna, ale zodpovedná daňová politika.
Stručne zhrnuté, Estónsko sa od klasických daňových rajov líši významne: je transparentné, kým tie sú tajnostkárske; vyžaduje bežné dodržiavanie pravidiel, kým tie často nevyžadujú žiadne; a napokon zdaňuje firemné zisky (pri ich vyplatení), zatiaľ čo oné majú spravidla len minimálne alebo nulové dane.
Je Estónsko daňovým rajom?
Po zvážení všetkých uvedených faktov môžeme povedať: Estónsko nie je daňovým rajom v tradičnom zmysle, hoci je daňovo konkurencieschopné a podnikateľsky ústretové. Zmätok niekedy vzniká preto, že Estónsko ponúka 0% daň z reinvestovaných ziskov (potenciálne po mnoho rokov), čo na prvý pohľad znie ako politika daňového raja. No pripomeňme si definície daňových rajov – extrémne nízke (až nulové) dane skombinované s utajenosťou a nedostatkom dozoru. Estónsko tieto podmienky nespĺňa.
Zhrňme si niekoľko hlavných bodov, ktoré vedú odborníkov k záveru, že Estónsko nie je daňovým rajom:
- Estónsko predsa len zdaňuje firmy – nie v momente vzniku zisku, ale v momente jeho rozdelenia. Štandardná daň z rozdelených ziskov (20–22%) je bežná sadzba, nie „symbolická“ ani nulová. To znamená, že Estónsko neponúka všeobecne nulové dane z firemných ziskov, iba odklad ich zdanenia. V skutočných rajoch sú dane nulové dokonca aj pri vyplácaní ziskov – najmä pre firmy v zahraničnom vlastníctve. Ako uvádza jedna analýza, Estónsko má síce niektoré lákavé prvky daňových rajov (napríklad nezdaňovanie nerozdeleného zisku), ale nezapadá do ich bežnej definície, pretože zachováva vysokú transparentnosť a dodržiava medzinárodné pravidlá. Inými slovami, estónsky systém rieši skôr kedy zaplatíte daň, nie to, či ju vôbec zaplatíte.
- Transparentnosť a súlad s pravidlami: Estónsko sa zapája do medzinárodnej daňovej spolupráce, čím sa správaním vymyká daňovým rajom. Tie stoja na utajení; Estónsko funguje transparentne. Preto Estónsko nenájdete na rebríčkoch jurisdikcií, ktoré by svojou netransparentnosťou uľahčovali daňové úniky. Podľa odhadov Tax Justice Network, Estónsko tvorí zanedbateľný zlomok globálneho problému vyhýbania sa daňovým povinnostiam (hlboko pod 1%). To znamená, že v celosvetovom meradle Estónsko nie je významným miestom na presúvanie ziskov či nelegálnych financií v porovnaní s destináciami ako Bermudy, Luxembursko či Kajmanie ostrovy.
- Povesť a právne postavenie: Estónsko je uznávaným členom EÚ a OECD a nikdy nebolo oficiálne označené za daňový raj. Napríklad, čierna listina EÚ nespolupracujúcich jurisdikcií (nástroj na tlak na daňové raje) Estónsko nevymenúva (zameriava sa najmä na malé mimoeurópske krajiny). Estónski predstavitelia taktiež otvorene odmietajú nálepku „daňový raj“ a zdôrazňujú, že hoci sú dane v krajine nízke a systém je jednoduchý, všetko prebieha transparentne a zákonne. Podľa námestníka ministra financií Dmitriho Jegorova mnohí zahraniční podnikatelia – e-rezidenti nakoniec zaplatia viac daní vo svojej domovine, pretože ich estónske firmy vďaka úspechu rastú. Inými slovami, estónsky systém podporuje legálnu podnikateľskú činnosť, ktorá vedie k vyšším zdaniteľným príjmom inde, namiesto aby len odčerpávala daňový základ iných krajín nečestnými praktikami.
- Podnikatelia aj tak musia platiť dane inde: Je dôležité pochopiť, že využitie estónskeho programu e-Residency a založenie firmy v Estónsku nie je spôsob, ako sa osobne vyhnúť daňovým povinnostiam. Ak žijete v inej krajine a čerpáte príjem zo svojej estónskej spoločnosti, spravidla musíte zaplatiť daň z tohto príjmu vo svojej domovskej krajine (pokiaľ sa nepresťahujete do štátu s nízkym zdanením). Estónsko nebude zdaňovať vašu výplatu, ak nie ste jeho daňový rezident, ale vaša domovina áno. Ako zdôrazňuje samotný tím e-Residency: e-Residency je digitálna identita, nie daňová rezidencia. Vaša estónska firma možno ušetrí na korporátnej dani, pokiaľ zisky nevypláca, ale to neznamená, že vy osobne nemusíte platiť dane vo svojej krajine. To je v kontraste so stereotypom daňového raja, kde sa človek presťahuje na ostrov s nulovými daňami a neplatí vôbec nikde žiadne. Estónsko nie je osobný daňový raj; je to nástroj na efektívne podnikanie s tým, že dodržiavate daňové zákony krajiny, kde ste rezidentom. Tento prístup je v súlade s medzinárodnými pravidlami a neotvára čiernu dieru pre daňové úniky.
Zhrnuté a podčiarknuté: Estónsko ponúka transparentnú, na pravidlách založenú daňovú výhodu, nie netransparentný únik pred zdanením. Najvýstižnejšie ho charakterizuje označenie daňovo efektívna, digitálne vyspelá krajina, nie daňový raj. Estónsko dokáže byť priateľské k podnikaniu a lákať investície, bez toho aby sa muselo uchyľovať k pochybným praktikám tradičných rajov. Podnikatelia a firmy vyhľadávajú Estónsko pre jeho jednoduchosť podnikania, stabilné prostredie a premyslenú daňovú politiku – nie preto, aby tam schovávali peniaze.
Záver
Je Estónsko daňovým rajom? Dôkazy naznačujú, že nie, nie je – aspoň nie podľa bežnej definície. Estónsku chýbajú hlavné prvky daňových rajov: neponúka plošné nulové dane pre zahraničný kapitál (dane len odkladá, ale nakoniec ich vyberie v bežnej výške) a určite neposkytuje utajenie ani benevolentný dohľad. Namiesto toho treba Estónsko vidieť ako inovatívny daňový model v rámci EÚ – kombinuje odklad zdanenia reinvestovaných ziskov, jednoduchý systém rovnej dane a vysoko digitálnu správu. Tieto charakteristiky prinášajú legitímne výhody pre podnikateľov a firmy a podporujú rast a investície, namiesto podnecovania daňových únikov.
Estónsko ako daňovo výhodná, ale transparentná jurisdikcia
Estónsko ostro kontrastuje s klasickými rajmi ako Kajmany či Panama, ktoré založili svoje finančné sektory na tajných účtoch a nulovom zdanení schránkových firiem. V Estónsku sa neukryjete v tieni – každá firma je zapísaná vo verejnom registri a transakcie môžu byť nahlásené v súlade s medzinárodnými dohodami. Čo v Estónsku môžete urobiť, je naopak efektívne a globálne rozvíjať svoj biznis vďaka pokrokovej politike a špičkovej technologickej infraštruktúre.
Pri pohľade z odstupu je Estónsko daňovo priateľská a konkurencieschopná krajina – v rebríčkoch daňovej konkurencieschopnosti a ľahkosti podnikania sa trvalo umiestňuje na čelných priečkach – no zároveň funguje v medziach medzinárodných noriem a s transparentnosťou. Pre podnikateľov a digitálnych nomádov môže Estónsko pôsobiť ako daňový raj v tom dobrom zmysle, vďaka 0% dani na reinvestované zisky a bezproblémovým elektronickým službám. Ale pre tých, ktorí by chceli uniknúť pred daňami alebo skryť majetok, by bolo Estónsko sklamaním, pretože hrá podľa pravidiel – a očakáva to isté aj od vás.
Na záver, Estónsko nie je daňovým rajom v problematickom zmysle; skôr je príkladom toho, ako môže mať krajina podnikateľským aktivitám prajnú daňovú sústavu bez toho, aby obetovala transparentnosť či spravodlivosť. Ponúka to najlepšie z oboch svetov – motivačné nízke dane na podporu rastu a zároveň renomované, zákonné prostredie. Práve táto rovnováha je dôvodom, prečo sa Estónsko v medzinárodných daňových diskusiách často uvádza ako vzor, nie ako čierna ovca.
